Sú rebríčky transparentnosti len súťažou krásy? Odpovede na najčastejšie kladené otázky

Transparency International Slovensko vydala v októbri už piaty rebríček transparentnosti 100 najväčších miestnych samospráv, ktoré zostavujeme od roku 2010. Rebríčky sa pravidelne tešia veľkej medializácii i záujmu občanov a politikov, verejnosť vďaka nim získava unikátne informácie o situácii v mnohých oblastiach i samosprávach. Radnice zas môžu čerpať inšpiráciu z dobrých príkladov. Rebríčky však majú aj svojich kritikov, najhlasnejším sa aktuálne stala primátorka Humenného Jana Vaľová, ktorej radnica obsadila v aktuálnom hodnotení posledné miesto. Objavili sa aj ďalšie výhrady a otázky, preto na jednom mieste prinášame odpovede na najčastejšie z nich.

Rebríček je iba súťažou krásy, nehovorí nič o skutočnej kvalite života v meste či o jeho ekonomických úspechoch.

Opakovane zdôrazňujeme, že náš rebríček meria iba určitý výsek práce miestnych politikov zameraný na témy transparentnosti a účasti verejnosti na rozhodovaní. Konkrétne sa zameriavame najmä na to, či samospráva zverejňuje a sprístupňuje dôležité informácie pre verejnú kontrolu a či má spracované pravidlá pre dôležité procesy, ktoré môžu pomôcť predchádzať svojvoľnému rozhodovaniu politikov.

Časť našich indikátorov je zameraná na skúmanie, či samosprávy vytvárajú pri rozhodovaní priestor aj pre zapájanie verejnosti, alebo skôr rozhodujú za zatvorenými dverami. Posledná časť ukazovateľov je kvalitatívna, kde sa snažíme merať úroveň poskytovania informácií, či už ide o užívateľskú prístupnosť webstránky, kvalitu zverejňovania zmlúv, faktúr a objednávok alebo dodržiavanie verejnoprávneho charakteru radničných novín.

Rebríček transparentnosti však nemeria témy, ako sú budovanie dopravnej infraštruktúry, rozvoj zelene, úspešnosť pri čerpaní eurofondov či ekonomické výsledky samosprávy. Na niektoré z týchto ukazovateľov existujú hodnotenia iných subjektov, napríklad projekt Hospodárenie miest, obcí a VÚC Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy.

Rebríček nehovorí nič o tom, či v meste nedochádza k prechmatom alebo korupcii.

Rebríček transparentnosti naozaj nemeria mieru korupcie. Na to by sme museli v každej samospráve nasadiť tím expertov, ktorý by niekoľko mesiacov hĺbkovo skúmal účtovníctvo a všetky dokumenty. A to samozrejme nie je v možnostiach malej organizácie s menej ako desiatimi zamestnancami. Rebríček však meria, do akej miery sú radnice ochotné o svojich krokoch otvorene informovať a ako veľmi zapájajú do rozhodovania aj svojich obyvateľov.

Na portáli k rebríčku aj v tlačových správach opakovane upozorňujeme, že rebríčky sú  len prvotným ukazovateľom otvorenosti samosprávy, ktorá nezaručuje automatickú odolnosť mesta voči nekalým praktikám. Ich odhaľovanie však môže byť pre aktívnych občanov vďaka väčšej transparentnosti nepochybne jednoduchšie. Rebríčky zároveň umožňujú mestám čerpať inšpirácie z dobrej praxe v najotvorenejších samosprávach.

Transparency zverejnila rebríček „náhodne“ mesiac pred voľbami, aby tak „nenápadne“ zasiahla do volebného boja.  

Rebríčky transparentnosti zverejňujeme od roku 2010 každé dva roky – vždy v rovnakom termíne – na jeseň. Toto načasovanie je známe a zámerné, keďže nám umožňuje zhodnotiť prácu miestnych politikov v polovici ich aktuálneho funkčného obdobia a na jeho konci. Dá sa považovať aj za akési vysvedčenie, ktoré vystavujeme politikom za ich prístup k otázkam transparentnosti a zapájania verejnosti do rozhodovania.

Zverejnenie výsledkov pred komunálnymi voľbami má zároveň nespornú výhodu, že verejnosť i politici venujú spomínaným témam, ktoré sú podľa nás pre kvalitný výkon verejnej správy kľúčové, väčšiu pozornosť. Nie je žiadnou výnimkou, že mnohé z našich odporúčaní zavádzajú politici na základe svojich predvolebných sľubov po zvolení aj do praxe.

V rebríčku vyhrá ten, kto si zaplatí audit od Transparency.

Toto tvrdenie odmietame, nie je založené na žiadnych faktoch. Je pravda, že Transparency ponúka verejným inštitúciám možnosť vypracovania protikorupčných stratégií zameraných na väčšiu otvorenosť voči verejnej kontrole. Od roku 2008 sme takúto stratégiu spracovali pre päť miest, jednu mestskú časť, dve župy a jednu štátnu firmu. V niektorých prípadoch si „audit“ financovala samotná inštitúcia, v iných sme časť nákladov hradili my z našich grantov alebo cez sponzora.

Protikorupčné stratégie však s rebríčkami priamo nesúvisia a neobsahujú ani žiadny návod, ako v nich uspieť. Samozrejme, dôsledná aplikácia našich odporúčaní z auditu môže samospráve nepriamo pomôcť aj v rebríčku, keďže časť z nich sa týka aj otvoreného prístupu k zverejňovaniu a vťahovaniu ľudí do rozhodovania. Protikorupčné stratégie sa však zameriavajú najmä na hĺbkové skúmanie procesov vo vybratých oblastiach, odhaľovaniu slabín a navrhovaniu vylepšení týchto procesov tak, aby bola zabezpečená lepšia verejná kontrola, a teda aj dôveryhodnosť samotných procesov.

Počas obdobia hodnoteného v aktuálnom rebríčku (2017-2018) sme nerobili ani jeden audit, v prvej päťke sa neumiestnilo ani jedno z auditovaných miest.

Všetky naše správy z protikorupčných stratégií sú zároveň zverejnené na našej stránke a ich odporúčaniami sa môže inšpirovať akákoľvek samospráva. Uspieť v rebríčku sa dá zároveň veľmi jednoducho prijatím opatrení z predošlého hodnotenia. Prevažná väčšina z nich sa medziročne nemení a všetky sú dostupné na našom portáli samosprava.transparency.sk.

Transparency pri hodnotení znevýhodňuje primátorov za stranu Smer a zvýhodňuje primátorov v minulosti blízkych strane Sieť.

Pri hodnotení transparentnosti 100 najväčších miest nehrá politická príslušnosť primátorov žiadnu úlohu. Všetky kritéria sú prehľadne zverejnené na našom portáli, sú rovnaké pre všetky samosprávy a každý si môže naše hodnotenie pozrieť.

Výsledky podľa politickej príslušnosti primátora porovnávame až dodatočne po uzatvorení hodnotenia, rovnako ako ich porovnávame podľa kraja či veľkosti sídla. Z týchto porovnaní nám opakovane vychádza, že primátori kandidujúci ako nezávislí alebo za stredopravé strany dosahujú v hodnotení transparentnosti v priemere lepšie výsledky ako primátori za Smer.

Aktuálna politická situácia v komunálnej sfére je však taká, že ako nezávislí kandidujú aj mnohí súčasní či bývalí straníci, alebo ich strany aspoň neformálne podporujú. V prvej desiatke najotvorenejších miest z nášho rebríčku je tak napríklad až polovica samospráv vedených nezávislými primátormi a starostami, ktorých podporoval Smer. Rebríček žúp zas vlani vyhral Trenčiansky kraj, ktorý vedie poslanec NR SR za Smer Jaroslav Baška.

Zvýhodnenie politikov v minulosti blízkych strane Sieť opakovane Transparency vyčíta primátorka Humenného Jana Vaľová (Smer). Vychádza pritom z faktu, že manželom zakladateľky TIS Emy Sičákovej-Beblavej je bývalý podpredseda Siete Miroslav Beblavý.

Ema Sičáková-Beblavá nepôsobí priamo v TIS už od roku 2009 (odišla teda ešte pred prvým rebríčkom), kedy sa rozhodla pre pokračovanie v akademickej kariére na Univerzite Komenského. V TIS pôsobí ako členka Správnej rady, ktorá do konkrétnych projektov nijako nezasahuje. Úlohou Správnej rady je konzultovať smerovanie neziskovej organizácie, pomáhať jej s fundraisingom, menovať riaditeľa a dozorovať jeho prácu.

V aktuálne hodnotenom období kandidovalo spomedzi 100 najväčších miestnych samospráv za Sieť alebo jej koalície osem primátorov a starostov. Nimi vedené samosprávy v rebríčku 2018 obsadili 11., 19., 39., 56., 69., 77., 79. a 83. miesto.

V rebríčku sú ako nezverejnené uvedené aj informácie, ktoré na stránke mesta v skutočnosti sú.

V poslednom rebríčku z roku 2018 sme merali 105 indikátorov a desiatky podindikátorov v 100 najväčších slovenských samosprávach. Vychádzali sme pritom z piatich rôznych zdrojov od skúmania webstránok cez infožiadosti, skúmanie údajov z portálu Úradu pre verejné obstarávanie a Elektronického kontraktačného systému až po hodnotenie radničných novín. Naši hodnotitelia tak museli zozbierať a vyplniť viac ako 15-tisíc dátových bodov a pri takomto obrovskom množstve údajov sme sa nepochybne dopustili aj nejakých chýb.

Na časť z nich nás samosprávy aj promptne upozornili a v oprávnených prípadoch sme informácie doplnili a ospravedlnili sa. V súčasnosti sa snažíme o vylepšenie procesu zberu dát, aby k chybám dochádzalo čo najmenej. V drvivej väčšine prípadov reklamácií však šlo o situácie, kedy samosprávy požadované údaje zverejňovali na stránke neúplné, v užívateľsky nevhodnom formáte alebo na ťažko dostupnom, neintuitívnom mieste. V niektorých prípadoch boli údaje na stránke doplnené až po našom zbere dát. V metodológii k rebríčku, zverejnenej na portáli zároveň jasne upozorňujeme, že:

Hlavným cieľom merania transparentnosti v samosprávach je poukázať na mieru otvorenosti voči verejnej kontrole. Nedá sa vylúčiť, že niektoré informácie vyhodnotené v rebríčku ako nezverejnené, sa na webe samosprávy môžu nachádzať. Ak sú však zverejnené na užívateľsky ťažko dostupnom alebo neintuitívnom mieste (kde ich neboli napriek snahe v primeranom čase schopní nájsť ani naši hodnotitelia), takéto zverejňovanie informácií sa z nášho pohľadu míňa účelu, ktorým má byť práve účinná verejná kontrola.

Indikátory hodnotené Transparency sú subjektívne a odtrhnuté od reality. Rebríček je pri zmenách indikátorov medziročne neporovnateľný.

Transparency momentálne vyhodnocuje 105 indikátorov a desiatky podindikátorov, ktoré sú takmer na 90 % totožné s ukazovateľmi z predošlého rebríčka z roku 2016. Miera medziročnej porovnateľnosti tak nie je absolútna, no je do veľkej miery relevantná. K miernej úprave indikátorov pristupujeme každoročne práve na základe konzultácií so samosprávami, politikmi, novinármi či verejnosťou, aby hodnotené indikátory čo najväčšmi odrážali reálne možnosti miest a potreby verejnej kontroly. Ukazovatele navyše pred každým rebríčkom pripomienkujú experti v oblasti samosprávy.

V niektorých prípadoch úprava indikátorov reaguje aj na zmenu legislatívy. Keď sa napríklad do zákona zaviedlo povinné zverejňovanie zmlúv, prestali sme monitorovať, či samosprávy zmluvy zverejňujú a začali sme sa zameriavať na kvalitu ich zverejňovania.

Väčšina hodnotených ukazovateľov vychádza z príkladov dobrej praxe zo Slovenska i celého sveta. Vychádzame pritom aj z odporúčaní organizácií, ako sú Európska komisia, OECD, Svetová banka alebo národné pobočky Transparency International.

V našom meste sa od posledného rebríčka nič nezmenilo a aj tak sme sa v rebríčku prepadli.

S touto výhradou sa stretávame pomerne často. Dôvod týchto prepadov je zväčša vcelku jednoduchý, v danej samospráve sa síce nič zmeniť nemuselo, no v iných áno a tie tak dokázali stagnujúce mesto predbehnúť. V niektorých prípadoch je za poklesmi samozrejme aj úprava metodiky alebo pridanie nových otázok, tieto zmeny sa však týkajú len malej časti otázok a tieto dôvody tak zväčša nemôžu spôsobiť výraznejší prepad v rebríčku.

Je výsledok v rebríčku iba úspechom alebo neúspechom primátora?

Veľká časť indikátorov sa naozaj týka činnosti radnice, na ktorej čele stojí primátor alebo starosta. Výsledok v rebríčku sa však nedá považovať iba za jeho úspech alebo neúspech, keďže o praxi pri mnohých ukazovateľoch rozhoduje aj mestské zastupiteľstvo. Poslanci sú tými, ktorí rozhodujú o prijatí etického kódexu volených predstaviteľov, otvoreností komisií zastupiteľstva pre verejnosť, znení rokovacieho poriadku zastupiteľstva či zverejňovaní svojich majetkových priznaní. Takisto môžu tlačiť na zmenu zlej praxe na radnici efektívnejšie ako bežní občania. Výsledok samosprávy v rebríčku sa tak dá označiť za kombináciu prístupu oboch orgánov samosprávy.

Rebríček v praxi nemá žiadny vplyv na zlepšovanie verejnej kontroly.

V prvom hodnotení úrovne transparentnosti v roku 2010 dosiahla stovka najväčších slovenských miestnych samospráv priemerné skóre 39 %, o osem rokov neskôr to už bolo 57 %. Kým v roku 2010 zverejňovalo záznamy z rokovaní zastupiteľstiev napríklad len 13 samospráv zo sto, v roku 2018 to už bolo 65. Výrazne rastie aj počet miest s etickými kódexami, verejnými zápisnicami z rokovaní orgánov, podrobnými informáciami o dotáciách, participatívnymi rozpočtami a pokračovať by sme mohli ďalej.

Mnohé odporúčania dôležité pre verejnú kontrolu, ktoré roky aj prostredníctvom rebríčkov presadzujeme, sa stávajú štandardom. Mestá sa vďaka jednoduchému vzájomnému porovnávaniu v rebríčkoch dokážu inšpirovať a prijímať riešenia, ktoré verejnú kontrolu jednoznačne uľahčujú.

O význame takéhoto hodnotenia dobre vypovedajú aj stovky konzultácií, ktoré sme k jednotlivým odporúčaniam za posledné roky poskytli predstaviteľom miest, politikom, novinárom či verejnosti. Sme radi, že aj naše rebríčky pomáhajú k otvorenejším samosprávam po celom Slovensku. Naďalej uvítame aj každý námet na ďalšie zlepšenia.

Michal Piško

 

Print Friendly, PDF & Email

Rebríčky

Analýzy

O projekte

Sledujte nás

vyjadrite vašu podporu

Darujte